Linkin-storyes

.: Výrok

„Naše kapela se začala ukazovat, protože jsme čekali na nějakej sound a nebo na nějakou zajímavou událost, která se neobjevila! Byli jsme už unavení z toho čekání a tak jsme se prostě udělali zajímavými sami!"
-Mike

.: Anketa

Statistika

Ostatní

Znamenie

Wrriterka: LEANY.LP
* Reálná story ; SK
Krátká povídka o dívce, která hledá samu sebe. Cítí se nešťastná a ve škole jí to nejde, s matkou si nerozumí... Možná je na čase vydat se hledat znamení, které ji dovede za tím, koho hledá... 


Posledná hodina skončila.

„Juchů!" kričala Jennifer na svoju kamarátku. „Som rada, že sa to už skončilo," povzdychla si a žiarivo sa usmievala. Dnes bola mimoriadne pekná - čierne vlnené vlasy jej poletovaly v rytme chôdze, typické punkové tričko s crazy nápisom, voľnejšie vyblednuté rifle a číny na ktorých dosť lipla.

Ja sa s ňou nemôžem ani porovnať, hovorila si v duchu Jennina kamarátka Poly. Ona bola úplný opak jej najlepšej kamarátky. Mala kratšie ryšavé vlasy, trošku mohutnejšiu postavu, ktorú sa snažila zakrývať si čiernym oblečením, takže každý deň vyzerala, ako na pohrebe. A bola jediná, ktorá nenávidela svoje meno. Pripadalo jej tak staromódne a hnevala sa na rodičov, že jej ho dali.

„Aj ja som rada," odpovedala jej Poly.

No, zrazu odniekiaľ vybehol riaditeľ. „Slečna Alexisová, máte minútku?" spýtal sa monotónnym hlasom.

„Ale samozrejme, pán riaditeľ!" odvetila zaskočená Jen. Venovala Poly posledný pohľad.

„Počkám ťa pri bráne," zašepkala jej a ona zamierila do bielej kancelárie.

 

Znamenie

 

„Ak ste si už všimli, vaše známky sa rapídne zmenily, slečna Alexisová," povedal potichu riaditeľ a spojil si pritom brušká prstov, čo mu dodalo výraz serióznosti. „Áno," odpovedala priamo. Vždy bola taká, priama, sebavedomá, čo bol ďalší veľký rozdiel medzi ňou a jej kamarátkou.

„Môžete mi to nejako vysvetliť?"

Jennin mozog pracoval na plné obrátky. Vedela, že sa jej známky zhoršily, ale nemala dôvod, aby to jemu vešala na nos. „Mám doma povinnosti."

„A predtým ste nemali?"

„Áno, ale nie tak, ako teraz." Tušila už, že ho má v hrsti lebo si trpko vzdychol. „Dobre, pre dnešok to necháme tak, ale mali by ste vedieť, že sa na vás sťažovali už štyri profesorky, že nedávate pozor na hodine a nespolupracujete."

„Som si toho vedomá a..."

„A bol by som rád keby sa to zmenilo!" prerušil ju riaditeľ prísne.

„Samozrejme," odpovedala a už vstávala z koženého kresla. „Ďakujem, že ste si našli čas."

„Aj ja ďakujem," povedala zdvorilo a už jej nebolo.

 

Znamenie

 

Vietor sa hral s lístím a rozfukoval ho na všetky strany. Jeden jediný bol čierny. Letel výškou pomedzi stromy a pomaly sa vznášal nad zemou.

Jennifer ho pozorovala. Pozerala sa na neho celý čas a zdalo sa jej akoby letel s ňou. Akonáhle sa ona pozastavila, aj on, ak zrýchlila, zrazu začal vietor fúkať silnejšie. Na chvíľu oči odtrhla od toho čierneho listu a zapla si teplú mikinu. Bola sama, Poly povedala že ju bolí hlava. Skrížila ruky na hrudi a od zimy ju striaslo. Brrr, ako len nenávidela Pondelky. Zazrela na červený list čo bol pred ňou a jedným mrknutím vzbĺkol. Potom sa pozrela zase na ten čierny, ktorý ju nasledoval. Bola v parku sama takže jej neprekážalo "hrať sa" s lístím. Nevedela si to vysvetliť. Neni to tak dávno, čo zistila, že je v nej niečo... niečo silné. Jej schopnosti sa prejavovali čoraz silnejšie a už sa ich aj sama bála.

Áno, riaditeľ mal pravdu, odvtedy sa jej zhoršila aktivita v škole.

Ale ona nemôže za to, že sa jej cez deň chce tak hrozne spať. Jednoducho si to nevedela vysvetliť. Sadla si na najbližšiu lavičku a zahľadela sa na čierny list, ktorý sa pokojne usadil vedľa nej. „Čo si zač?" prihovorila sa mu jemne.

Nič sa nedialo, tak si z tašky vybrala svoj zápisník a písala si poznámky. Začala s tým odkedy sa naučila písať. Proste písala a písala… všetko o všetkom, básne, poznámky a dokonca aj příběhy, ako píšem teraz aj ja. Bola natoľko zamyslená, že si ani nevšimla, že namiesto toho čierneho listu tam sedel mladík a čakal.

Čakal na ňu, lenže ona to ešte netušila. „Chceš poznať odpovede?" ozval sa zrazu a jej chvíľu trvalo pokým sa spamätala.

„Č-čo?" nechápala a ceruzka jej vypadla z ruky.

Pomaly sa nahol a zodvihol ju. „Chceš poznať odpovede?" zopakoval otázku a zamyslene si krútil ceruzku pomedzi prsty.

„Aké odpovede? Kto ste?"

„Kto som, to neni podstatné. Podstatné je, Kto jsi Ty?" zdôraznil posledné slová a vtedy nastalo ticho. „No tak, Jennifer, prečo neodpovedáš?"

„Ako viete, ako sa volám?" ostala v šoku pripravená na útek.

„Viem o tebe veľa vecí, Jenn, ale nie som tu nato, aby som ti to vysvětloval…" Zrazu sa k nej otočil a jeho hlas znel naliehavo. „Počúvaj, musíš nasledovať vojaka so zástavou, len tak nájdeš odpovede na všetky tvoje otázky…"

Zdalo sa jej akoby sa rozplýval.

„Ale ja nechá..."

„Nasleduj vojaka so zástavou!" Hlas slabol až napokon zmizol.

Zostalo ticho, bolo počuť len kvílenie vetra, ale Jenn si ho nevšímala. Rozmýšľala, či náhodou neupadla do nejakého mikrospánku alebo tak nejak. No, zdalo sa jej to všetko až príliš reálne. Vtedy si všimla ceruzku na tom mieste, kde predtým sedel ten "neznámy". Pozrela sa na svoju pravú ruku, kde mala ceruzka pôvodne byť. Ale keďže je na lavičke vedľa nej… bolo to všetko reálne… stalo sa to! Prudko sa postavila, hodila zápisník späť do tašky a rozbehla sa preč.

 

Znamenie

 

„Kde si bola tak dlho?" mračila sa na ňu Anna.

„Išla som pešo…"

„A to ti trvalo tak dlho?"

„Áno, trochu som sa zastavila v parku..."

„Zase si si písala?" prevrátila oči ku stropu.

„A čo je na tom zlé?" Nahnevala sa Jenn, pripravená sa s ňou zase pohádať, ako to v poslednú dobu bývalo zvykom.

„Nič, nič, ja len že radšej by si sa mala sústrediť na školu."

„Škola je nudná!"

„Ale učiť by si sa mala, mimochodom dnes mi volal riaditeľ."

„Ach mami..."

„Žiadne ´Ach´ slečinka, pôjdeš sa pekne učiť!"

„Nenávidím pondelky…" vrčala si Jenn a zabuchla si dvere na izbe. Bože, mať sestnácť je otras! Hodila sa beznádejne na posteľ a zahľadela sa na vyblednuté plagáty Linkin Park. Po lícach sa jej kotúľaly slzy a želala si, aby tu mala svojho otca. Odkedy sa jej rodičia rozišli, žiť s jej mamou bolo hotové peklo. Niežeby ju nemala rada, skôr naopak, milovala ju, ale otec, to bolo niečo iné. Nikdy s ním nebola dlho a chcela by si to vynahradiť. A vtedy sa rozhodla... Pôjde za otcom!

 

Znamenie

 

Noc bola chladná, ako každé jesenné. Napravila si batoh na pleci a zahľadela sa von oknom v autobuse. Doma nechala mame a Poly list aby sa o ňu nebáli. Bola hrdá na to, že sa odvážila opustiť na chvíľu mamu a pozrieť otca, ale zároveň sa bála niečoho nového... Cestovala skoro celú noc, až konečne vystúpila na Glendale-ovskej autobusovej stanici. Celou cestou skoro vôbec nespala a teraz bola poriadne unavená. Zavrela oči, a v duchu si opakovala, aby jej boh dal nejaké znamenie, že kade sa má vybrať. Na jej počudovanie zrazu uvidela veľký plagát. Otvorila peňaženku a zistila, že nemá toľko peňazí, ako sa na plagáte písalo. Beznádejne pozerala na okoloidúcich a vtedy si ho všimla.

Mal biele tričko, krátke khaki gate a stál chrbtom. A na nohe mal čierne tetovanie vojaka so zástavou.

Potom jej to došlo. Žiarivo sa usmiala a prišla k tomu človeku. „Ahoj, strýko Chaz!"

Žádné komentáře
 
Neoficiální Fansite o Linkin Park založena 13.06.07, Chensie Dewill To, co na Lp-s nalezneš, může a nemusí být pravdivé!