Linkin-storyes

.: Výrok

„Naše kapela se začala ukazovat, protože jsme čekali na nějakej sound a nebo na nějakou zajímavou událost, která se neobjevila! Byli jsme už unavení z toho čekání a tak jsme se prostě udělali zajímavými sami!"
-Mike

.: Anketa

Statistika

Ostatní

Šťastie v nešťastie

Wrriterka: ELNIJA
* Reálná story ; SK
Středně dlouhý příběh, kde autorka sepsala krásný zážitek z pláže... Hlavní hrdinka Jana se se svou sestřenicí vydala k moři a ačkoliv neuměla plavat, rozhodla se jít do vody a najít svou sestřenici, která se dlouho nevracela. A někdo velmi slavný a známý ji zachránil! Pěkně čitelný děj, který zaujme. 

„Už si konečne vyber, Jana!" kričí na mňa moja sestranica v predajni letného oblečenia.

„Aj tak neviem, na čo mi tie plavky budú, keď neviem plávať, ale keď inak nedáš, tak teda dobre!“ Zobrala som si pekné maskáčové plavky, jediné, ktoré ma oslovily.

„No vidíš, že to ide,“ hovorí mi sestranica, ktorá je u nás každé leto varená, pečená. Aj tieto prázdniny k nám Bea merala cestu z jej rodnej Ameriky.

Tak sme sa vracali z celodenného nákupu unavené domov.

Škoda, že si doma nemôžeme odpočinúť, lebo musíme baliť. Konečne prišiel môj čas a ja sa idem pozrieť do rodnej krajiny mojej sestranice – do slnečnej Kalifornie. Boly to chvíle plné očakávania a neistoty.

 

Šťastie v nešťastie

 

Bála som sa letieť lietadlom, je to môj prvý let.

„Nič sa neboj, let prebehne v pohode,“ hovorí mi.

„Tebe sa to povie, keď k nám cestuješ každé leto a ja som v lietadle nikdy nesedela.“

„Mama sa Ťa už nevie dočkať, videla Ťa naposledy ako malú, keď tu bola na dovolenke,“ hovorí mi.

Tak som si začala baliť všetky dôležité veci, vrátane discmana a Linkin Park cédečok.

„Čo je to Linkin Park?,“ pýta sa sestranka.

„Bože, Bea Ty sa pýtaš ako najväčší hlupák! Ty si američanka, tak by si to mala vedieť, to je najlepšia skupina na svete, hm...?“

„No, dobre teda, prepáč, že neviem všetko, keby som mala poznať všetky skupiny, tak by som mala hlavu ako melón! Tak sa teda neurážaj a radšej sa chod obuť, lebo za chvílku tu bude Taxík!“

 

Šťastie v nešťastie

 

Celú cestu Taxíkom sme spolu neprehovorily, každá z nás bola urazená. No, keď sme už sedeli v lietadle pred odletom, musela som mlčanie prerušiť, lebo som potrebovala Beinu podporu. Skoro celú cestu som prespala a zobudila som sa našťastie až na mieste, aj keď som sa nemohla spamätať z časového posunu.

Na letisku nás už čakala teta.

Bolo to skvelé stretnutie, teta bola naozaj nadšená, presne podla Beinho popisu.

Tento svet sa mi naozaj páči , krásne počasie,palmy,more, to je niečo pre mňa.

„A zajtra ráno pôjdeme na pláž, ok?“ hovorí Bea. „Musíme využiť pekné počasie, nemysli si, Jana, že u nás občas neprší!“

„No, dobre teda, ale už som Ti hovorila, že neviem plávať, takže žiadne hlúposti.“

„Žiadne strachy, dám na Teba pozor,“ usmiala sa ako najväčšia macherka.

 

Šťastie v nešťastie

 

Na druhý ráno ma už o deviatej vytiahla z postele. „Vstávaj! Musíme ísť skôr, kým bude plná pláž ludí a kým ešte nepáli slnko ako splašené!“

„No, dobre, presvedčila si ma,“ povedala som rozospatým hlasom a hneď som obsadila kúpelňu.

Nabalily sme si nejaké tekutiny, aby sme neumrely smädom a vyrazily sme.

Po ceste som mala nádherný výhlad, krásne palmy pozdĺž ciest a osviežujúci vánok. Cítila som sa ako filmová hviezda, bolo to úžasné.

Keď sme prišli na miesto, dala som Beate za pravdu, že je dobre skôr vstať, pretože pláž bola ešte relatívne prázdna.

Bea sa potešila, že som jej nápad uznala. „No, vidíš len to nechaj na odborníka,“ zasmiala sa. Našly sme si skvelé miesto na leňošenie a ani na nás velmi nepálilo slnko.

Okolo obeda bola už celá pláž zaplnená a voda bola plná ludí.

„Tak čo, Jana, nejdeme sa okúpať?“ pýta sa sestranka zvedavo.

„Ale nie, len chod, hovorila som Ti, že sa bojím, určite by som sa len utopila, mne je tu dobre na slnku,“ vyhovorila som sa.

„Tak dobre, ale budeš lutovať, tá voda je Božia,“ uškrnula sa a utekala do vĺn...

 

Šťastie v nešťastie


Tak som si ležala na deke a pozerala na hodinky, kde tolko je. Keď neprichádzala ani po pol hodine, začala som byť netrpezlivá, ja si totiž vždy myslím, že keď by som sa utopila ja, tak sa musia topiť všetci. Už ma to pomaly prestávalo baviť, tak som sa nesmelo rozhodovala vo vlastnom vnútri, či nemám ísť aspon na kúsok do vody, možno ju tam uvidím. Strach o sestranku zvíťazil a ja som sa nesmelo plazila k vode. Srdce som mala až v krku, no, ako som si namočila nohy, trošku zo mňa strach a stres opadol, voda bola totiž velmi príjemná. Tak som sa osmelila a pokúsila kráčať po dne ďalej a ďalej. Úplne som sa zabudla pozerať do zadu, či nie som príliš ďaleko, v mysli som mala iba strach o Beu. To bola veľká chyba, pretože som bola už dosť ďaleko od brehu, ako som sa otočila a uvidela tú dialku, ktorá ma delí od pláže, zmocnila sa ma panika a v tej roztržitosti som neudržala rovnováhu a prevrátila som sa pod hladinu. Bola som si isá, že je to môj koniec, moja smrť, len toto som mala v hlave! Bea je ďaleko, nikto ma neuvidí. Keď som už mala plný nos štiplavej slanej vody a dochádzaly mi sily aj dych, niekto ma chytil. Vôbec som to nevnímala, mala som zatvorené oči a chvílami som videla len čiernu tmu a chcelo sa mi spať, myslela som si, že takto vyzerá smrť.

Dotyčná osoba ma vytiahla až na pláž a položila na hofúci piesok.

Počula som ako sa v dialke rozprávajú ludia, či som mŕtva a že zavolajú pobrežnú záchranku. Tí ludia boli určite velmi blízko pri mne, ale ja som ich počula ako keby boli odo mna šest metrov.

Niekto mi strašne stlačil hrudník, až ma skoro zlomilo a vdýchol do úst vzduch.

Napadlo ma, načo, však určite nežijem. V tom sa mi z úst začala valiť slaná voda a začala som ju vykašliavať. Otvorila som oči a silne mi do nich zasvietilo slnko, chytila som si oči a hlavu.

V tom sa mi prihovoril dost známy hlas: „Nie je Vám nič slečna?! Už dýchate v poriadku?! Ak Vás niečo bolí, zavoláme pobrežnú záchranku, stačí povedať…“

„Nie, nie ďakujem, len ma bolí hlava a som ospalá, nič mi nie je,“ odpovedala som. Otočila som hlavu na stranu, kde nepálilo slnko a otvorila som konečne smelo oči. Bola som celá od piesku a oči ma hrozne štípali od morskej soli. V tom ma napadlo – kto ma asi vytiahol z mora, kto ma sem dostal a zachránil, je to ten človek, čo sa mi prihováral? Hlavu mi zaplavily otázky. Pozrela som sa smerom, kde stáli ludia, ktorých zaujímalo, čo je so mnou.

Bol nado mnou nahnutý velmi známy mladý chalan.

„Teba poznám,“ povedala som mu. V tom som sa zamyslela a prišlo mi na rozum, že mi asi šibe alebo, že je to asi nebo, ked tu je pri mne taký pekný chalan. „Ja si nemôžem pomôcť, ale vyzeráš ako Mike Shinoda z Linkin Park, mojej najoblubenejšej skupiny.“

Dotyčný sa len usmial, ale presne tak sladko ako spomínaný člen skupiny.

„To Ty si ma vytiahol z vody?“ pýtam sa nedočkavo.

„Áno, dúfam, že to nevadí,“ usmial sa na mňa.

„Ako to môžeš povedať, zachránil si mi život, ako sa Ti odvrčím?“

„Odvďačíš sa mi tak, že nabudúce nepôjdeš do hlbokej vody,“ odpovedal.

„Jasné, neboj takú hlúposť už neurobím, len som sa bála o sestranku a chcela som ju nájsť. Prosím, môžeš mi prezradiť svoje meno? Nechcem byť otravná, ale nech to aspon viem, zaujíma ma to.“

„No, od narodenia sa volám Mike…“

„Takže Mike,“ usmiala som sa blažene. „A nie náhodou Mike Shinoda?“ opýtala som sa záludne.

„Ty si jasnovidka?“ Začal sa smiať.

„To snad nie je možné, ja asi odpadnem, takže si člen LP? Tých LP?“ A vytreštila som oči, ako taniere.

„No, robím rapera v jednej skupine a tuším začiatočné písmená dvojslovného názvu skupiny sú LP,“ žmurkol.

„Teraz sa asi budem chovať ako bláznivá fanynka a asi Ťa objímem.“

„Kludne,“ povedal Mike. „Ak ma neopluješ slanou vodou,“ zasmial sa na plné ústa.

„To ani náhodou, Mike.“ Sadla som si a pritisla ho k sebe, želala som si, aby táto chvíla nikdy neskončila, a aby som ho mala takto pri sebe celý život. Bolo to úžasné, neuveritelné ako sen. „Môžem Ťa ako vďaku za záchranu pozvať na zmrzlinu?“

„Ale samozrejme, mám čas, dnes nič nenahrávame, tak mám trocha volno.“

„To je super, tu neďaleko som videla stánok, tak by sme tam mohli zájsť, môžeš si dať zmrzlín alebo čohokolvek, kolko len budeš chcieť,“ povedala som s úsmevom.

Ľudia okolo nás sa pomaly rozchádzali, nič sa totiž nedialo a moja dráma skončila dobre. Naraz však priletela sestranka a spustila na mňa: „Čo vyvádzaš, čo sa Ti stalo?“

„Prišla si “skoro“, nemohla som Ťa nájsť, tak som išla za Tebou do vody.“

„To bolo velmi chytré, Jani, čo by som takú dlhú dobu robila vo vode, nevieš asi? Bola som si sadnúť do stánku na hamburger.“

Ja som sa zatial celá od piesku zdvíhala zo zeme a sestranicu skoro ani nevnímala a nepočúvala. „Pôjdeme, Mike?“

„Môžeme,“ povedal.

„Kam ideš? Len teraz si tu ležala polomrtvá a už utekáš? Hej, počúvaš ma vôbec?“ kričala na mňa ešte hodnú chvílu.

Ja som však mala v mysli iba Mika z Linkin Park, môjho úžasného záchrancu, na ktorom som mohla oči nechať.

 

Šťastie v nešťastie

 

Prišli sme do neďalekej cukrárne pod stanom, ktorá bola priamo na pláži.

„Tak čo si dáš? Len vyberaj, neviem ako sa Ti mám odvďačiť, aj tak nič v tejto cukrárni nemá cenu toho, čo si pre mňa urobil.“ 
„Ak by to nevadilo, dal by som si radšej niečo na pitie.“

„Ale samozrejme, čo len chceš.“

Tak sme si obaja objednali, sadli a kecali o našich životoch.

Porozprávala som Mikovi, ako som bojovala o koncert v Prahe a nakoniec sa mi to podarilo. „Vieš, myslela som si, že to je naposledy, čo Linkinov vidím, ale o tomto by sa mi ani len nesnívalo.“ Povedala som mu aj to, že som tu len na prázdninách a že môj domov je ďaleko za oceánom.

Tak sme presedeli v cukrárni asi dve hodiny, utieklo to ako voda. Na koniec sme sa rozlúčili objatím a bozkom na rozlúčku.

Srdce mi bilo úžasnou rýchlosťou ako nikdy.

Kým odišiel, povedal mi, že to bol skvelý deň a do ruky mi podal papierik, povedal, že ak budem chcieť, rád ešte so mnou niekam pôjde. Mike odišiel a ja som cítila prázdnotu, spomenula som si však na papierik, ktorý mi dal, otvorila som ho a oči mi zažiarili, bol tam Mikov podpis, o ktorom som mu hovorila, že by som si ho velmi želala a jeho telefónne číslo s o slovom zavolaj hocikedy.

Bola som ako opitá šťastím. Takto úžasne sa skončil môj deň, ktorý ešte pred nejakým časom vyzeral, že sa skončí tragédiou.

Žádné komentáře
 
Neoficiální Fansite o Linkin Park založena 13.06.07, Chensie Dewill To, co na Lp-s nalezneš, může a nemusí být pravdivé!